História kávy

Prvé údaje sa dochovali z historických poviedok a legiend, ktoré prežili stáročia.

Jedna z legiend hovorí ako šejk Omar, lekár a kňaz, objavil v Arábii podivuhodnou náhodou kávu ako nápoj s pozoruhodnými vlastnosťami. Šejka Omara, žijúceho vo vyhnanstve upútal strom s pekne voňajúcimi kvetmi a krásnymi červenými plodmi. Odtrhnuté plody použil pri príprave napoja, ktorý pripravoval z rôznych rastlín. Zvláštna chuť tohto nápoja priviedla lekára na nápad podávať tento nápoj nemocným. Správa o blahodarnom účinku  nápoja sa rozšírila tak, že Omar bol vyzvaný aby sa vrátil z vyhnanstva do Mekky, kde bol na jeho počesť postavený kláštor a Omar bol prehlásený za svätého.

Iná legenda pripisuje zázračné objavenie kávy.

Hábešský pastier kôz Kaldim si povšimol, že jeho zvieratá vždy neobyčajne ožijú, keď sa po celodennom pobyte na pastve najedia plodov z neznámeho stále zeleného kríka. Zo zvedavosti skúsil ochutnať červené bobule. O ich priaznivom účinku neskoršie  hovoril i s opátom neďalekého kláštora a ten sa tiež rozhodol ochutnať červené bobule. V poslednom okamihu presvedčený, že povzbudivé účinky kávových bobúľ sú dielom samotného diabla, zrná vhodil do ohňa. Touto náhodou prišlo  po prvý raz k čiastočnému upraženiu kávy a uvoľneniu  aromatických látok. Vôňa kávových zŕn doviedla opáta ku zmene názoru a k rozhodnutiu vyskúšať kávu na mníchoch, žijúcich v kláštore. Pri ďalšom experimentovaní s kávovým zrnom prišiel na myšlienku rozdrviť ho a zmiešať  s vodou. Tento povzbudzujúci nápoj potom mnísi pravidelne pili, aby dlhšie  vydržali recitovať dlhé modlitby.